O nezávislosti v politike - nič nové pod slnkom

Autor: Eduard Flimmel | 28.2.2012 o 8:37 | Karma článku: 4,84 | Prečítané:  588x

História sa opakuje. Pred dvadsiatimi rokmi šéfredaktor Slobodného piatku Jozef Sitko uverejnil výzvu na založenie Klubu nezávislej akcie. Podnietila ho nespokojnosť občanov Slovenska s vývojom našej spoločnosti v roku 1991. Liek videl v odpolitizovaní verejného života, v uprednostnení nezávislých odborníkov v zastupiteľských orgánoch, odborníkov bez straníckej príslušnosti. Myslel si, že stranícki politici obhajujú viac stranícke záujmy, kým nezávislí by lepšie zastupovali občana.

Reagoval som kritickým príspevkom, ktorý som nedávno našiel vo svojom archíve. Môj list Jozef Sitko nepublikoval, ale jeho „fantazírovanie“ o nezávilej politike rýchlo skončilo. Príspevok je zaujímavý aj z dnešného pohľadu a nič by som v ňom nemenil ani dnes. Videl som nebezpečenstvo návratu teórií národného frontu, spájaných s totalitným režimom, ktorého sme sa práve vtedy zbavili. V našich európskych pomeroch považujem - a dúfam, že aj väčšina našich voličov - za najlepšie usporiadanie spoločnosti parlamentnú demokraciu. Podstatou zastupiteľskej demokracie je politický pluralizmus, t.j. systém viacerých politických strán, ktoré sa striedajú pri moci podľa výsledkov slobodných demokratických volieb. Ak má mať občan čo najširšiu možnosť ovplyvňovať rozhodovanie o veciach verejných (politických), tak je to predovšetkým prostredníctvom tej ktorej politickej strany, a nie cez kamufláž rôznych spoločenských, odborových, treťosektorových a iných organizácií, alebo „nezávislých“ politikov, ktorí nenesú politickú zodpovednosť a často zakrývajú nositeľov iných politických subjektov. Nezávislý politik je údajne zodpovedný všetkému ľudu. Môže však „ľud“ brať nezávislého politika na zodpovednosť za neplnenie volebných sľubov? Odvolávanie sa na vôľu ľudu sme tu mali za totality a išlo fakticky o uplatňovanie vôle jedinej vládnucej politickej strany – KSS. Preto je systém viacerých politických strán uznávaný za dokonalejší. Ich vzájomným súperením sa nachádza optimálne riešenie ekonomických, politických, sociálnych a iných problémov. Súperenie sa musí viesť kultúrne, tolerantne, čestne, pretože politická kultúra je vizitkou každej politickej strany. Politická strana by mala mať okrem politickej kultúry a disciplíny svoj vlastný jednoznačný a zrozumiteľný program, vlastné koncepcie rozvoja konkrétnych oblastí, ktoré obhajuje, vypracované špičkovými odborníkmi, vytvárajúcimi akýsi mozgový trust strany. Jedna politická strana obvykle nemôže presadzovať záujmy všetkých občanov, ale len určitej konkrétnej skupiny. Nie je ani rozhodujúca početnosť členskej základne, ale kvalita ich odborníkov, čelných predstaviteľov, vedecká úroveň ich koncepcií a programových cieľov. Ústredia politických strán by mali byť najmä liahňou politikov pre budúce volebné kampane a pre ich výber do politických funkcií. Z tohto pohľadu sú politické strany a hnutia so širokým záujmovým a názorovým spektrom a so zahmlenými všeobecnými cieľmi nezmyslom. Skôr či neskôr nutne dôjde k ich štiepeniu, alebo zániku. Ich úzkoprsím cieľom je volebné víťazstvo a získanie moci za každú cenu. Súčasná politická scéna je málo priehľadná, je veľa strán, ktoré nemajú jasný program, alebo svoje ciele zahmlievajú s úmyslom získať voličov. Ak sú problémy s nezamestnanosťou a drahotou je pochopiteľné, že verejná mienka sa obracia proti vláde a vládnym stranám. Mnoho ľudí má často neodôvodnený pocit bezradnosti a bezmocnosti spôsobený „hecovaním“ a neobjektívnym informovaním zo strany niektorých masovokomunikačných prostriedkov. Skutočná príčina problémov je v objektívnych spoločenských procesoch sprevádzajúcich transformáciu spoločnosti a je bolestnejšia v postkomunistických krajinách. Je zle, ak médiá, i tzv. nezávislé, namiesto objasňovania príčin nedostatkov a problémov nadbiehajú verejnej mienke alebo sa s ňou vezú, len aby získali jej priazeň. Naša spoločnosť nie je politicky vyzretá, úroveň politickej kultúry občanov i politikov je veľmi nízka a najmä sebectvo politických strán nepozná hraníc. Vyznávam, že poslaním nezávislých informácií (médií), je nastavovať zrkadlo svojho konania mocným politickým silám a brániť im v monopolizácii moci. Nesúhlasím však s názorom, že existujú stopercentne nezávislé médiá a nezávislí politici. Naopak, som proti predstieraniu nezávislosti tam kde jej niet. Dokonca si myslím, že každý by mal otvorene povedať od koho a od čoho je závislý, komu a čomu chce napomáhať, aby sme všetci vedeli kto je kto. Týka sa to najmä novinárov, publicistov mienkotvorných médií. Majú predsa vlastný názor a tento by mali prejaviť navonok. Ak sa ho boja vysloviť alebo sa zaň hanbia, potom by nemali byť novinármi. Potrebujeme otvorený a kultúrny politický zápas medzi jasne vyhranenými politickými subjektami, zo súperenia ktorého môže sa vždy nájsť ten optimálny variant riešenia politického či iného problému. Nie sme predsa jednoliata masa (ľud, národ), ale každý je iný, jedinečný so svojimi názormi a záujmami a každý sa chce v spoločnosti nejako realizovať A to sa môže najlepšie v právnom štáte s demokratickými inštitúciami, medzi ktoré patrí aj súperenie politických strán. Nezávislý poslanec (ako niekto tvrdí), by sa mal zodpovedať len svojím voličom, a nie žiadnej politickej strane. Aj v totalitnom režime poslanci sa zodpovedali svojím voličom a boli aj odvolateľní - a vieme ako to v praxi vyzeralo. Na základe akého mechanizmu by mohol byť nezávislý poslanec napr. odvolaný pre neplnenie volebného programu? Nezávislými poslancami by mali byť vynikajúce osobnosti. Ale či nie všetci poslanci by mali byť vynikajúcimi osobnosťami? V závere svojho príspevku do týždenníka Slobodný piatok som v roku 1992 písal: Neviem si predstaviť, čo by spájalo nezávislých poslancov v Klube nezávislých poslancov a na čo by také združenie bolo. Výhodu politickej strany vidím v tímovej práci viacerých odborníkov, ktorí spoločne pracujú na riešení určitej úlohy. Nezávislí poslanci pracujú samostatne, každý na niečom inom, podľa svojich vlastných predstáv a žiadny klub by mu v riešení úloh podstatne nepomohol. V opačnom prípade by sa nejednalo o nezávislosť a klub, ale o politickú stranu. Ďalším nedostatkom nezávislého poslanca (alebo preňho výhodou), je nemožnosť vyvodzovať voči nemu politickú zodpovednosť za jeho politické rozhodnutia. Spoliehať sa na kontrolu a vyvodzovanie dôsledkov zo strany voličov je iluzorné. Preto som si myslel, že výzva na založenie Klubu nezávislej akcie je krokom vedľa a nestretne sa so širším ohlasom. V skutočnosti sa aj tak stalo. Iniciatíva Jozefa Sitka v Slobodnom piatku skončila ako prihrávka do stratena a diskusie sa ukončili bez založenia spomenutého klubu. Na mieste je otázka, či vývoj za uplynulých dvadsať rokov potvrdil, alebo nie, že najlepším, najtvorivejším a najživotaschopnejším zriadením je parlamentná demokracia? Podľa mňa jednoznačne áno. Myslím tým pre našu malú krajinu v strede Európy. Je na zamyslenie, či aj pre niektoré zaostalé krajiny v Afrike a Ázii, alebo napr. pre postsovietske Rusko, ktorého obyvatelia sa nestihli vyrovnať so „socialistickými“ rezíduami. Aktuálna je tiež otázka, čo s partokraciou, korupciou a inými neduhmi prepukajúcimi najmä v obdobiach krízy, nezamestnanosti a inflácie, či toto nie je dôkaz o „prehnitosti“, o prekonaní parlamentnej demokracie? Podľa mňa jednoznačne nie je. Príčinou korupcie, partokracie nie je sloboda, demokracia a kapitalizmus, ale paradoxne spoločenská objednávka, nedostatočné právne vedomie občanov a nízka úroveň politickej kultúry nielen politických a ekonomických elít, ale i občanov, ktorí im to umožňujú. Skrátka možno povedať, že vývoj spoločnosti sa nedá preskočiť, musí prejsť prevýchova niekoľkých generácií, aby sme dosiahli úroveň krajín západne od nás. A o to by nám malo ísť.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?